Peter Jančárik

Peter Jančárik

  • komunikačný špecialista najväčšej slovenskej PR agentúry Seesame, v rámci Social Impact tímu sa venuje kampaniam so širším spoločenským dosahom pre firmy aj neziskové organizácie;
  • dlhodobo sa aktívne zapája do boja s dezinformáciami, je spoluzakladateľom projektu Konšpirátori.sk, ktorý pomáha zodpovedným firmám neumiestňovať svoju reklamu na dezinformačné weby, a spoluautorom Checkbotu, prvého facebookového chatbotu, ktorý pomáha odhaľovať falošné správy;
  • vyštudoval politológiu na Central European University v Budapešti a európske štúdiá na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave;
  • vedie workshopy kritického myslenia a trénuje zručnosti v oblasti mediálnej gramotnosti.

Podcast s Petrom Jančárikom:

Najšikovnejší influenceri sú extrémisti

Najšikovnejší influenceri sú extrémisti

Málokomu sa podarilo „osedlať si“ algoritmy sociálnych sietí tak ako šarlatánom, konšpiračným teoretikom a extrémistickým hnutiam. Na Facebooku sa im darí šíriť svoje hlúposti a polarizovať nás, pričom sociálne platformy sa skôr prizerajú, ako by proti tomu zásadnejšie zakročili. Proti manipuláciám a hejtu však nie sme bezbranní, pomôcť nám môže informačná hygiena.

Before it was cool

Antisystému sa na internete darilo aj pred rozmachom sociálnych sietí. Okolo roku 2009, keď bol u nás Facebook stále v plienkach, iniciatívy ako Sloboda v očkovaní a iné antivakcinačné komunity dokázali produkovať na svojich weboch obsah, ktorý pôsobil nielen šokujúco, ale aj dôveryhodne. Pracovali so silnou emóciou a umocňovali ju dôveryhodným jazykom a citovaním množstva zahraničných zdrojov (samozrejme hlavne zahraničného antivaxu). Netrvalo dlho a začali ich citovať bežné médiá, ktoré sa na nich obracali ako na druhú stranu sporu v rámci pomýlenej predstavy o objektivite.

Slovenský antivax sa rovnako ako ten zahraničný viezol na vlne strachu o vlastné dieťa, ktorý prirodzene cíti každý rodič. Zneužívali ho na šírenie nezmyslov o autizme či nebezpečných látkach vo vakcínach a nabádali pochybujúcich rodičov k tomu, aby prestali byť „ovce“ a bojovali proti „zlu očkovacieho priemyslu“. Pochopiteľne, u časti z nich sa pretavili strach a obavy do odmietnutia očkovaní. Následkom toho došlo k poklesu preočkovanosti v celej populácii. Choroby, ktoré vďaka očkovaniu vymizli, ako napr. osýpky, sa začali vracať.

Antivaxeri na to nepotrebovali ani sociálne siete v podobe, ako ich poznáme dnes. Vystačili si s jednoduchými webmi a diskusnými fórami pre rodičov. Nové médiá však ovládli natoľko šikovne, že bolo len otázkou času, kedy si podmania aj algoritmy Facebooku.

Mýtus človeka rozumného

Ľudia si o sebe myslia, že sú racionálni. Podstatnú časť rozhodnutí pritom robia na základe emócií.

Výnimkou nie som ani ja sám. Antivakcinačnému hnutiu sa venujem viac ako 10 rokov. Mám o ňom prečítaných veľa kníh a článkov. Mám za sebou desiatky rozhovorov s pediatrami a epidemiológmi. Viem rozobrať na súčiastky prakticky všetky hoaxy o očkovaní. A aj napriek tomu: Keď som išiel na prvé očkovanie so svojou vtedy trojmesačnou dcérou, tak vo mne hlodala drobná obava... „Čo ak predsa to očkovanie práve jej niečo spôsobí?“.

Zasiať semienko pochybnosti je oveľa jednoduchšie ako trhať myšlienkovú burinu, ktorá z neho vyrastá. A presne toto pochopili nielen antivaxeri, ale aj ďalší šarlatáni a extrémisti, ktorí si podmanili sociálne siete na to, aby vo vás pestovali nedôveru, strach a nenávisť.

Pochybnosť a nedôvera sú napokon to, o čo v dnešných informačných operáciách ide. Cieľom dezinformácií nie je presvedčiť ľudí, že niekoho strana je lepšia ako iná. Stačí dosiahnuť, že pod vplyvom dezinformácií plných protirečení napokon nebudete veriť nikomu. Veď aj tak všetci klamú rovnako, no nie?

Ako Facebook podporuje extrém

Preskočme dopredu v čase: Máme rok 2020 a najväčšiu sociálnu sieť Facebook používa 2,6 milióna Slovákov. Je to médium, ktoré síce nie je médiom v pravom zmysle slova, ale pre veľkú časť ľudí je hlavným zdrojom informácií. „Kde si to čítal? Bolo to na Facebooku.“

Facebook zažil vo svete zopár veľkých škandálov: Cambridge Analytica naplno ukázala, ako Facebook predáva naše dáta. Mnoho ľudí si uvedomilo, že služba v skutočnosti nie je zadarmo, ale platíme jej našimi informáciami.

Na opačnom konci sveta na prelome rokov 2016 a 2017 zúrila genocída Rohingov v Mjanmarsku. Nenávistné prejavy a dezinformácie šíriace sa Facebookom vyeskalovali nenávisť v uliciach. Facebook proti hejtu zakročil nedostatočne a nepriamo tak prispel k zhoršeniu situácie, ak nie priamo k nárastu počtu obetí.

Algoritmy nie sú darom z nebies

Prečo sa to deje? Nejde o žiadny diabolský plán Marka Zuckerberga s cieľom zničiť demokraciu či zabrániť preľudneniu planéty. Ako však nedávno napísal Matúš Ritomský, Facebook by si na jednej strane rád pripísal zásluhy, ako jeho sociálna sieť prepája a mení svet, na druhej strane sa bráni prevziať zodpovednosť za jej negatívne dosahy. Ritomský upozorňuje, že algoritmy Facebooku sa tu nezjavili z ničoho nič, ale sú výsledkom obchodných rozhodnutí vedenia najväčšej sociálnej siete. A tie sú nastavené tak, aby generovali záujem, pozornosť a poťažmo peniaze z reklám, na ktorých Facebook zarába 70 miliárd dolárov ročne.

Treba si uvedomiť, že algoritmy nielen Facebooku, ale v podstate žiadnej sociálnej siete tu nie sú na to, aby svet urobili priateľskejším, alebo aby rozšírili naše obzory či zlepšili informovanosť. Sú tu primárne na to, aby nás čo najviac „engaging“ obsahom udržali skrolujúcich, lajkujúcich, zdieľajúcich a komentujúcich. To nie je z podstaty zlé, iba je dobré si to uvedomiť a treba podľa toho k sociálnym sieťam pristupovať.

Virálny extrémizmus

Aj keď Facebook šíreniu extrémistického a nenávistného obsahu pomohol, nedá sa stále povedať, že to robil s týmto cieľom. Skôr to vypovedá o šikovnosti extrémistov, ktorí si dokázali osedlať Facebook a zneužiť jeho algoritmy. Podobne ako predtým pri webe veľmi rýchlo pochopili, ako robiť obsah na sociálnu sieť tak, aby ho algoritmy vyťahovali do news feedu, pomáhali ho šíriť a odporúčať ďalším ľuďom.

Pravda býva často nudná, no výmysel, hoax či hejt sú takmer vždy super zaujímavé. Takýto obsah nás núti k okamžitej reakcii. Facebook si na základe toho vyhodnotí, že chceme takého obsahu viac a ochotne nám ho naservíruje. A tak sa postupne uzatvárame do názorových bublín. Sociálna sieť pre nás napokon nie je zdrojom nových informácií – je iba neustálym potvrdzovaním našich predsudkov.

image
Aké rozdielne Facebooky vidia konzervatívci a liberáli v Amerike (Zdroj: Wall Street Journal)

V čom však Facebook skutočne zlyhal, bolo v neskorej a nedostatočnej odpovedi.

Kedysi by som povedal, že to Facebook spravil nevedomky. Nedávne odhalenia Wall Street Journal však ukazujú, že firma vedela o tom, že jej sociálna sieť prispieva k polarizácii spoločnosti.

Kým donedávna sa teda Facebook mohol vyhovárať, že radikalizácia spoločnosti je len „vedľajším produktom“ radenia príspevkov v newsfeede, uniknuté interné dokumenty potvrdili, že Facebook vedel, čo robí a vedome sa rozhodol proti tomu nezakročiť.

Ako poslanec Mazurek najprv bezdôvodne naznačoval, že vo Vrútkach nožom útočil Róm a potom to len editol. (Zdroj: Vladimír Šnídl)

Svet je príliš prepojený na to, aby nám to bolo jedno

Tak ako nám extrémizmus a nezmysly z webov preskočili do sociálnych sietí, tak nám môžu veľmi ľahko preskočiť do spoločnosti a verejného diskurzu.

Naratív o zlých liberáloch, ktorí chcú priniesť Slovensku všetko zlé od práv menšín až po sucho na poliach, sa začal zjavovať najprv na obskúrnych weboch či v „kotlebovských“ facebookových skupinách. Potom ho ochotne prevzali dezinformačné weby typu Hlavné správy a netrvalo dlho, kým sa stal súčasťou politického slovníka. Zrazu ste o skazenej liberálnej lobby, ktorá to tu všetko riadi, počúvali z úst politikov snažiacich sa vyniesť na tomto naratíve do rôznych funkcií a úradov.

Od slov k činom je bližšie, ako sa zdá. Aj keď sa dnes nejaký naratív prevaľuje iba v temnejších kútoch internetu, nemôžeme si byť istí, že od zajtra nebude súčasťou slovníka mainstreamových politikov. Aj holokaust sa najprv začal slovami.

Sloboda slova je garantovaná, povinnosť šíriť každý názor však nie

V diskusii o dezinformáciách či konšpiračných teóriách sa skôr či neskôr dostanete k debate o slobode slova. „Veď to je len môj názor, mám naň právo!“ Iste – každý má v (teraz toľko zaznávanej) liberálnej demokracii právo myslieť a hovoriť si, čo chce, pokiaľ tým neobmedzuje práva iných (napr. nenávistnými prejavmi voči menšinám). To je však len jedna strana mince a v dnešnom spoločenskom diskurze o slobode slova tá banálnejšia.

Dnes je dôležitejšia skôr debata o práve na šírenie názoru. „Freedom of speech is not freedom of reach“ – každý si môže hovoriť, čo chce, ale nie každého máme povinnosť podporovať a pomáhať mu jeho názory šíriť.

Sacha Baron Cohen podniká štipľavý útok na sociálne médiá (Zdroj: Facebook)

To je aj jedným zo zmyslov projektu Konšpirátori.sk, ktorý sme založili v roku 2016. Priebežne aktualizujeme zoznam dezinformačných webov a pomáhame zodpovedným inzerentom neumiestňovať na ne svoju reklamu.

Keď si chce niekto písať o tom, že strúhaný citrón vylieči rakovinu, v našom právnom systéme to robiť môže (aj keď je namieste diskutovať o dôsledkoch takéhoto konania na zdravie ľudí). Prečo by ale mala nejaká firma cez svoju reklamu podporovať vznik takéhoto obsahu? Totiž: z každého kliku na váš banner ide vydavateľovi webu asi 60 % sumy, ktorú za reklamu zaplatíte.

Pomôcť môže lepšia informačná hygiena

Problém dezinformácií a nenávistných prejavov sa neobjavil teraz. Existoval už odpradávna, ale šíril sa najprv ústne, potom písmom a napokon internetom. Extrémisti a dezinformátori boli odjakživa šikovní v tom, ako dokázali využívať nové technológie. A tak ako predtým web, teraz dokázali veľmi umne obsadiť sociálne siete. Tie priniesli do starých problémov dva nové rozmery – rýchlosť a zásah. Ešte nikdy predtým sa informácie a dezinformácie nedostávali k ľuďom tak rýchlo a v takej masívnej miere.

Na záver mám pre vás dve správy: jednu zlú a jednu dobrú.

Tá zlá správa je, že problém hejtu a dezinformácií je taký obrovský, že ho nevieme vyriešiť žiadnym zázračným prútikom. Je to problém vzdelávacieho systému, zdravotníckeho systému, právneho systému, bezpečnosti, zahraničnej politiky… Bude trvať roky, kým pochopíme rozsah problému a budeme schopní pracovať na množstve čiastkových opráv, ktoré nám pomôžu používať nové médiá tak, aby nám neškodili, ale pomáhali. Ale s novými riešeniami sa budú objavovať nové problémy a nikdy nebude vyhrané. Niekde však začať treba, pretože na voľnobeh pôjdeme len ďalej z kopca.

Tá dobrá správa je, že skôr ako za nás všetky problémy vyriešia iní, môžeme si pomôcť sami tým, že budeme dodržiavať lepšiu informačnú hygienu. Podľa odborníka na kognitívnu bezpečnosť Tomáša Kriššáka je dezinformácia ako vírus: kým ale vírus napáda bunku, dezinformácia napáda mysle ľudí. Vírusy aj dezinformácie sa však v populácii šíria rovnako a môžu ich doviesť až k záhube.

Podobne ako môžeme nákaze vírusom zabrániť umývaním rúk či nosením rúška, aj pred dezinformáciami sa dokážeme ochrániť, keď budeme dodržiavať základné hygienické pravidlá, avšak v informačnom priestore:

- Vždy si treba pozrieť, čo čítam a kto to píše.

- Viem si dohľadať zdroj tohto tvrdenia alebo je to „jedna pani povedala“? Poznám toho človeka? Prečo by som mu mal(a) veriť? Nie je náhodou známym a usvedčeným šíriteľom nezmyslov?

Post o údajnom guľovom blesku na Slovensku, ktorý nebol ani guľový blesk, ani na Slovensku, zdieľalo 13 000 Slovákov. V tomto prípade skôr neškodná hlúposť, ale vypovedá veľa o stave kritického myslenia a narábania so zdrojmi. (Zdroj: Vladimír Šnídl)

- Mimoriadne zistenia potrebujú mimoriadne dôkazy: Ak by rakovinu naozaj vyliečil mrazený citrón, prečo ju tu stále máme?

- Snaží sa článok vyvolať strach alebo nenávisť voči niekomu? Ak áno, niekto to písal s týmto úmyslom a pravdepodobne mu nejde o seriózne informovanie, ale o šírenie strachu a nenávisti, prípadne sleduje svoje politické ciele. To je dobrý návod, ako odlíšiť skutočné sprisahanie od konšpiračnej teórie.

- Kde sa to píše? Odporúčame pozrieť si, či sa daná stránka nenachádza na zozname Konšpirátorov. Seriózne médiá dodržiavajú novinárske štandardy a etiku. Iste, aj oni sa občas pomýlia, ale svoje chyby opravujú a nerobia to s úmyslom klamať a zavádzať.

- Čo je na obrázku a odkiaľ tento obrázok je? Manipulácia obrázkom je azda ešte zákernejšia ako manipulácia textom. Dezinformátori sa napr. snažia vyvolať nenávisť tým, že k svojmu článku alebo použijú záber, ktorý vôbec nepochádza z predmetnej udalosti.

- Skúste použiť Checkbota, ktorý vás prevedie rýchlokurzom mediálnej gramotnosti.

- Premýšľajte predtým, ako zdieľate: Nešíriť nákazu je rovnako dôležité ako nenakaziť sa sám. Predtým, ako čokoľvek zazdieľate alebo pošlete ďalej, uistite sa, že nejde o dezinformáciu.

- Používa článok alebo post poctivé argumenty? Rozlíšiť poctivú argumentáciu od tzv. argumentačných faulov, ktorými sa dezinformátori snažia manipulovať ľudí, je azda zo všetkého najťažšie. Ani na to však nepotrebujete štátnicu s výrokovej logiky. Často si stačí dať pozor napr. na to, či autor nezamieňa koreláciu a kauzalitu – teda či nedáva do súvisu dve udalosti, ktoré sa síce stali naraz, ale nestali sa jedna kvôli druhej (napr. dávno vyvrátený hoax o tom, že očkovanie spôsobuje autizmus).

V neposlednom rade si treba byť uvedomiť, že informačný priestor tvoríme my všetci. Okrem toho, že si dávame pozor na to, čo čítame, môžeme informačný priestor aj sami kultivovať. Dezinformátori totiž uspeli aj preto, lebo im ostatní nechali voľný priestor. Keď niekto nerozprával silný pravdivý príbeh, manipulátori ho ochotne vyplnili klamstvami a hejtom. Preto:

- Podporte tých, ktorí robia kvalitné spravodajstvo, budujú dôveru a konštruktívne kritizujú. Predplaťte si alebo podporte médium, ktorému veríte.

- Vytvorte si vlastný blog, podcast alebo hoci len občas postnite niečo informačne hodnotné a kvalitné. Robte osvetu vo vašej bubline.

- A hlavne: nedajte sa…

image