Pia Lamberty

  • je psychologička a odborníčka v oblasti konšpiračného myslenia;
  • výskumnú činnosť vykonávala na univerzitách v mestách Kolín nad Rýnom, Mainz a Beer Sheva v Izraeli;
  • je členkou medzinárodnej odbornej siete „Komparatívna analýza konšpiračných teórií“;
  • je spoluautorkou štúdie „Stred“ Friedrich Ebert Stiftung z roku 2019;
  • v máji 2020 vydala spolu s internetovou aktivistkou Katharinou Nocun knihu „Falošné fakty – Ako konšpiračné teórie ovplyvňujeme naše myslenie“.
Pozrieť rozhovor

Neistota, sprisahanie, radikalizácia – ako spolu súvisia?

Ak chceme pochopiť príčiny konšpiračného myslenia, je dobré poznať psychologické procesy, vnútorné motivácie a potreby ľudí, ktoré k takémuto typu myslenia vedú. V psychológii dnes vychádzame z toho, že existujú tri základné potreby a motívy, prečo ľudia veria sprisahaniam. Prvým je potreba kontroly a istoty, druhým je sociálna potreba a napokon potreba pochopenia, ako funguje svet. V súvislosti s potrebou kontroly bolo v mnohých psychologických štúdiách preukázané, že keď sú ľudia konfrontovaní so stratou kontroly, keď nevedia, čo ich čaká, a majú pocit, že nevedia ovplyvniť situáciu, v ktorej sú, sú viac náchylní veriť sprisahaneckým teóriám. Situácie neistoty vedú k tomu, že vidíme vzory aj tam, kde možno žiadne nie sú, a práve táto neistota projektuje nositeľa sprisahania, pretože tento je uchopiteľný a týmto spôsobom môžeme nadobudnúť pocit, že proti týmto údajným nositeľom sprisahania môžeme zakročiť. Pri sociálnych potrebách ide o to, že človek sa vierou v sprisahania môže akoby nadhodnotiť. Stáva sa osobou, ktorá vie o údajných tajomstvách, ktorá „prekukla“ sprisahanie, kým ostatní sú v tejto logike „spiace ovce“, údajne slepo nasledujúce systém. V tejto terminológii sú difamovaní ako stúpenci systému alebo dokonca ako súčasť sprisahania. V psychologických experimentoch sa ukazuje, že táto potreba jedinečnosti môže byť prostredníctvom viery v sprisahania uspokojená. A napokon ide o pochopenie toho, že sprisahania robia svet pochopiteľnejším, poskytujú štruktúru, udalosti sa nedejú náhodne, ale všetko má nadradený zmysel v tom, že aktér sprisahania chce získať moc nad svetom. V štúdiách sa ukazuje, že práve pri zásadných udalostiach, ktoré sú považované za dôležité, majú ľudia tendenciu vidieť za nimi aj zásadné príčiny. To znamená, že napríklad pri smrti Lady Diany to nemohla byť nehoda, ale niečo muselo byť za tým. Aj to je potreba, ktorá je pri viere v sprisahania uspokojovaná.

Situácie, ktoré vedú ľudí k sprisahaneckému mysleniu, môžu byť veľmi rôznorodé. Môžu to byť osobné krízy, ale rovnako majú väčšiu tendenciu veriť sprisahaniam ľudia v neistých pracovných pomeroch, ľudia s krátkodobými pracovnými úväzkami alebo nezamestnaní. Takisto môžu byť spúšťačom nečakané ochorenia, alebo keď človeka opustí partner, keď hľadáme ospravedlnenie a vinníka a tento účel plní práve určité sprisahanie. Dôvodom môžu byť samozrejme takisto spoločenské prevraty, či už ekonomické krízy, globálne pandémie, akej sme svedkami práve teraz, či teroristické útoky. Toto sú situácie, keď sa viera v sprisahania javí veľmi relevantná, čoho sme svedkami aj v tomto čase, keď sa pandémia covidu-19 nekončí, ale skôr sa ukazuje byť v začiatkoch a k jej psychologickým dosahom prispievajú rovnako spoločenské, sociálne a ekonomické dosahy, ktoré konšpiračné myslenie dlhodobo posilňujú.

Treba si teda uvedomiť, že konšpiračné myslenie nevzniká vo vzduchoprázdne. Pôsobia tu historické, spoločenské, kultúrne aj ekonomické faktory. Možno sledovať, že ľudia v zlých pracovných podmienkach alebo so vzdelaním nižšej úrovne viac veria sprisahaniam. To však nesúvisí s tým, že by títo ľudia mali možno nižšiu inteligenciu, alebo toho menej vedeli, ale s tým, že sa cítia byť zo spoločnosti vylúčení a majú pocit, že na ich názore menej záleží. Tieto pocity potom ľudia projektujú na určitého nositeľa sprisahania. Empirické zistenia ukazujú, že existuje spoločenská úroveň sprisahaneckého myslenia a že to, ako spoločnosť funguje, môže tento typ myslenia posilňovať.

Konšpiračné myslenie samozrejme samo osebe nie je radikálne, radikalizáciu spoločnosti však podporuje. Príbeh sprisahania je vzhľadom na svoju štruktúru vhodný presne pre tieto tendencie. Nositeľ sprisahania je vykreslený ako stelesnenie absolútneho zla. Sprisahanec, ktorý ide cez mŕtvoly, ktorý riadi lietadlá, ktoré posypávajú ľudí chemikáliami, aby znížil počet ľudí a podobné veci. Keď si vytvoríme toto absolútne zlo, môžeme sa sami prezentovať ako absolútne dobro a tým umlčať všetkých kritikov, imunizovať sa voči kritike a v konečnom dôsledku aj obhájiť použitie násilia, ktoré je prezentované ako jediné východisko. Ľudia, ktorí sú uväznení v tomto svete a vidia všade sprisahania, majú napríklad tendenciu menej sa zúčastňovať volieb a politických udalostí a sú v konečnom dôsledku ochotnejší použiť silu. Tento trend a toto spojenie potvrdzujú aj empirické štúdie. „Štúdia Stred“, ktorá bola realizovaná pre Nadáciu Friedricha Eberta, tiež s cieľom zmierniť predsudky, ukázala, že 38 % Nemcov vykazuje tzv. sprisahaneckú mentalitu, to znamená, že v zásade veria v sprisahania a štvrtina z nich deklaruje, že je pripravená použiť silu. Máme teda dočinenia s relatívne vysokým potenciálom násilia. Vzhľadom na tento jav a vývoj, v rámci ktorého boli rôzne teroristické útoky v posledných rokoch aspoň legitimizované konšpiračnými teóriami, musíme vziať do úvahy, že sú to práve títo ľudia, ktorí napríklad šíria príbeh „veľkej výmeny“, v ktorom sú migranti dovezení do Nemecka a Európy, aby nahradili bielu populáciu, môžu biť práve tieto ideológie použité na teroristické útoky. Množstvo štúdií naznačujú, že teroristické a extrémistické organizácie vo veľkej miere využívajú konšpiračné teórie na dosiahnutie svojich politických cieľov a na posilnenie vzťahov so svojimi členmi.

Medzi faktory ovplyvňujúce trend posilňovania konšpiračného myslenia v spoločnosti je nepochybne potrebné zahrnúť nové digitálne médiá – platformy, služby a siete. Na jednej strane dnes nemáme žiadne dlhodobé štúdie, ktoré by presne doložili, do akej miery sociálne médiá stimulujú konšpiračné myslenie. Na druhej strane možno konštatovať, že sociálne médiá zohrávajú úlohu pri šírení konšpiračných príbehov, a to vzhľadom na ich algoritmy. Platforma YouTube je nastavená tak, aby používateľovi, ktorý sa zachytí do tzv. sľučky videí, prezentovala čoraz extrémnejšie obsahy a to bez ohľadu na tému videa. Napríklad, ak pozeráte videá o chôdzi, často skončíte v rôznych maratónoch. Algoritmus je zámerne nastavený tak, aby ľudia zostali pri displeji. Keď sa teda niekto zaoberá témou, ktorá zachádza do tzv. konšpiračných ideologických vôd, táto osoba je potom konfrontovaná so stále extrémnejším obsahom. Napríklad prvé štúdie o ľuďoch, ktorí veria v teóriu plochej Zeme, i keď nestoja na veľkej vzorke respondentov, ukázali, že všetci okrem jednej osoby sa dostali do styku s touto teóriou rovnej zeme cez platformu YouTube. To platí aj pre videá, ktoré sa nezaoberajú faktickou, ale emocionálnou úrovňou vnímania, pri ktorej sa hudba a obrázky používajú tak, aby príslušné príbehy boli hlbšie zakorenené v mysliach ľudí. Je potrebné uznať, že s príchodom covidu-19 začala platforma YouTube umiestňovať odkazy na články z Wikipédie pod daný obsah ako prvé protiopatrenie. Tu sa však treba pýtať, čo to prinesie, pretože tento obsah nie je vôbec primerane prispôsobený obsahu videí, t. j. nemusí vôbec konfrontovať výroky vo videu. Zároveň ide o obyčajný text kontrastujúci s emocionálnym videom. Pri sieťach Twitter a Facebook je podstatné, ako dlho nereagovali dostatočne dôrazne na daný vývoj. Počas pandémie sa prístup zmenil a možno pozorovať, že čoraz viac videí, napríklad pravicových extrémistických skupín, bolo odstránených. Zároveň sa rozšíril rozsah kontroly faktov. Svetová zdravotnícka organizácia napokon vo februári vyhlásila, že bojujeme nielen proti pandémii, ale aj proti infodémii. „Falošné správy“ sú bezpochyby veľkým problémom. Súčasne však môžeme pozorovať tendenciu presunu používateľov do iných sietí. Ak niektoré sociálne siete bojujú proti týmto fenoménom výraznejšie, hľadajú aktéri nové platformy na šírenie svojho obsahu. V súčasnej kríze je takýmto prípadom napríklad sieť Telegram, ktorá je podobná známejšej službe WhatsApp, ale ponúka oveľa viac možností masovej komunikácie. Telegram sa už dlho považuje za problematický, napríklad ho vo veľkej miere používa teroristická organizácia ISIS, alebo pravicoví extrémisti zo Spojených štátov amerických, ktorí sú tiež aktívni na konšpiračnej scéne. To, že postup voči týmto javom je značne nedostačujúci, je samozrejme veľkým problémom. Odkazové služby fungujú inak ako napríklad Facebook. Ľudia prijímajú správy priamo na svojom telefóne, v ich súkromných správach, čím sa tieto môžu zdať ešte dôveryhodnejšie. Zároveň z psychologického výskumu vieme, že už jeden kontakt s konšpiračnou teóriou ovplyvňuje ľudí, ktorí nemusia uveriť v celé sprisahanie, ale toto môže vzbudiť vyššiu mieru nedôvery, napríklad vo forme odmietnutia očkovania detí. Keď sa pozrieme na množstvo nepravdivých informácií, ktorým v tomto prostredí čelíme, niet pochýb o tom, že tieto trendy ovplyvňujú rast konšpiračného myslenia, a preto čelíme problému, ktorý je potrebné riešiť.