Tobias Gralke

  • je člen iniciatívy „Kleiner Fünf“ a „Diskursiv“ angažujúcich sa v kampaniach a vzdelávacích ponukách proti pravicovému populizmu a motivujúcich k „radikálne slušnému“ odporu v každodennom dialógu;
  • pôsobí ako tréner, moderátor webinárov a referent v oblasti politického vzdelávania;
  • vo svojej akademickej činnosti sa venuje témam politickej inscenácie, protestu a aktivizmu a politickej estetike v digitálnej dobe;
  • je okrem iného spoluautorom knihy „Hovor o tom! Radikálnou slušnosťou proti pravicovému populizmu“ a analýzy pre Progresívne centrum „Nečum tak romanticky! Rozvoj demokracie prostredníctvom divadelnej tvorby na školách“. Viac na: www.tobiasgralke.de
Pozrieť rozhovor

Radikálne slušne proti pravicovému populizmu

Boj proti nehumánnosti a odporu voči demokracii sa pre mnoho ľudí začína v ich vlastnom prostredí. Iniciatívy „Kleiner Fünf“ a „Diskursiv“ patria k niekoľkým skupinám občianskej spoločnosti, ktoré tu môžu poskytnúť podporu. Snažíme sa motivovať ľudí, aby konfrontovali pravicovopopulistické vyhlásenia v ich každodennom živote (online aj offline). Za týmto účelom uskutočňujeme kampane na zvýšenie povedomia i mobilizáciu a prostredníctvom workshopov, kníh a manuálov rozhovorov poskytujeme konkrétne tipy a odporúčania, ako postupovať v kontakte s pravicovopopulistickými argumentmi a jazykovými obrazmi.

Jednou z najdôležitejších zásad je, že každá situácia je iná: diskusia s trollom na Facebooku je úplne iná ako rozhovor s tetou na prechádzke alebo s neznámou osobou v autobuse. Preto neexistuje univerzálne riešenie pre riešenie pravicového populizmu. Je oveľa dôležitejšie zamyslieť sa nad príslušnou situáciou: Poznám vôbec túto osobu? Môžem s touto osobou viesť rozhovor, chce ma provokovať, napáda ma alebo iných? Kto ďalší je súčasťou situácie? Koľko mám času? Čo chcem a čo môžem dosiahnuť?

Všetky tieto otázky majú vplyv na to, aký spôsob riešenia môže byť v danej situácii užitočný: S mojou tetou, ktorá nemusí mať ucelený pravicovo populistický svetonázor, môžem prípadne iniciovať myšlienkový proces tým, že oponujem vo veci samotnej, ale k osobe ostanem empatický. Keď som konfrontovaný s vyhláseniami, ktoré poukazujú na uzavretý svetonázor, ktorý je nehumánny a protidemokratický a ktorý vedome porušuje hranice toho, čo sa dá povedať, je zvyčajne lepšie nepúšťať sa do akejkoľvek diskusie – ale predovšetkým dôrazne a konkrétne oponovať. Týmto spôsobom je možné v prípade potreby osloviť náhodných okoloidúcich a motivovať ich, aby sa sami stali aktívnymi.

Prístup, ktorý odporúčame pri riešení pravicových populistických vyhlásení, nazývame „radikálna slušnosť“. Radikálna slušnosť znamená viesť rozhovory a konflikty čo najvecnejšie, pritom však nastaviť jasné hranice nenávisti a vylučovaniu. Ide teda o bezpodmienečne protirečiť a oponovať pravicovo populistickým vyhláseniam, ale pritom sa nestratiť v zovšeobecňovaní, alebo paušálne a „zvrchu“ odsudzovať človeka, s ktorým diskutujem. „Radikálne“ znamená nekompromisnú obhajobu ľudských práv a demokratických princípov. „Slušne“ znamená nachádzať objektívnu, konštruktívnu a čo najúctivejšiu formu.

V sociálnych médiách však vyvstávajú dodatočné výzvy: Diskusie prebiehajú anonymnejšie, sú časovo a priestorovo neobmedzené a majú potenciálne nekonečný počet čitateľov. To sťažuje správne vyhodnotenie situácie a primeranú reakciu. Pravicoví extrémisti navyše využívajú sociálne médiá na organizované útoky a zastrašovanie skupín postihnutých diskrimináciou a demokraticky angažovaných ľudí. Na jednej strane existuje teda v sociálnych médiách zvýšené riziko, že sa stanú terčom pravicovej nenávistnej kriminality. Na druhej strane je často jednoduchšie organizovať v tomto priestore podporu. Aj v sociálnych sieťach je veľmi dôležité, aby ľudia, ktorých sa nenávistné prejavy nedotknú, prejavili solidaritu s napadnutými ľuďmi. Patrí sem aj porozumenie, že nie každá diskusia musí byť vedená. Naopak, je úplne legitímne a pre niekoho dokonca životne nevyhnutné, aby boli komentáre mazané, skrývané alebo obmedzované, a aby boli blokované účty, z ktorých pochádzajú nenávistné prejavy a trestne relevantný obsah bol oznamovaný.

V posledných rokoch sa zvýšilo povedomie verejnosti o probléme burcovania pravicovo populistických nálad a pravicovej nenávistnej kriminality. Zvyšuje sa povedomie o tom, že internet nesmie byť priestorom právneho vákua, ale predstavuje základnú časť demokratickej verejnosti, ktorú treba chrániť a obhajovať. Na jednej strane preto existuje veľa iniciatív, ktoré sa zasadzujú za organizovanú oponentúru a demokratickú kultúru konfliktov v sociálnych médiách. Digitálna občianska odvaha ale nemôže byť jediným riešením. Z hľadiska narastajúcej radikalizácie a medzinárodného vytvárania sietí pravicových extrémistických aktérov, ako aj sociálnymi médiami urýchleného šírenia dezinformácií a sprisahaneckých naratívov sú pre budúcnosť demokratickej sieťovej verejnosti esenciálne nevyhnutné zákonné opatrenia a efektívne stíhanie trestných činov.

V Nemecku bol v roku 2017 prijatý zákon o presadzovaní práva v sieťach, ktorý prevádzkovateľom platforiem sociálnych médií ukladá povinnosť vymazať obsah relevantný pre trestné právo do 48 hodín od nahlásenia. Zákon má, žiaľ, určité slabiny, ktoré okrem iného vedú k tomu, že mizantropický obsah sa často ako taký neuznáva a zostáva online, zatiaľ čo pravicoví extrémisti môžu cielenými nahlasovacími kampaňami opakovane zabezpečiť, aby boli antifašistickí aktivisti zablokovaní pre údajné porušovanie zákona. Podobne problematická je aj revízia zákona, ktorú v roku 2020 prijal Nemecký spolkový snem. Tento kontroverzný zámer okrem iného stanovuje, že platformy v prípadoch podozrenia z nenávistného trestného činu môžu byť povinné odovzdávať IP‑adresy a ďalšie údaje o používateľoch Federálnemu úradu kriminálnej polície, a to bez toho, aby Štátne zastupiteľstvo stanovilo počiatočné podozrenie. Aj tu je vysoká pravdepodobnosť zneužitia údajov a zvýšené riziko poškodenia postihnutých menšín a demokraticky angažovaných občanov.

Digitálna občianska spoločnosť musí byť preto podporovaná a umožňovaná lepšími právnymi a politickými rámcovými podmienkami. Opatrenia by mali byť zamerané na najlepšiu možnú ochranu dotknutých a angažovaných. Pravicové extrémistické teroristické útoky v posledných rokoch, ako aj rôzne svedectvá a zoznamy požiadaviek postihnutých osôb znovu a znovu potvrdzujú, že pravicová nenávistná kriminalita neostáva v sociálnych sieťach, ale má masívne a prípadne fatálne účinky mimo týchto platforiem. Okrem iného preto potrebujeme centrálnu zodpovednosť Štátneho zastupiteľstva, ktoré chápe problematiku pravicových nenávistných trestných činov ako problém vyskytujúci sa v celej spoločnosti a nie „iba“ v sociálnych médiách.

Z dlhodobého hľadiska je tiež veľmi dôležité, aby si uvedomovanie nehumánneho a protidemokratického jazyka, ako aj princípov a techník demokratickej diskusnej kultúry získalo pevné miesto v politickom vzdelávaní a verejnej diskusii. Pomimo polemík proti údajnej „politickej korektnosti“, „názorovej polícii“ alebo „kultúry mazania" je potrebné porozumieť tomu, čo znamená sloboda prejavu, kde a z akých dôvodov sa končí a ako môžeme a chceme v pluralitnej, ale nerovnými mocenskými pomermi a skúsenosťami charakterizovanej spoločnosti spoločne hovoriť – v sociálnych médiách rovnako ako v „analógovom“ každodennom styku radikálne slušne za demokratickú, solidárnu a udržateľnú spoločnosť.