Tomáš Kriššák

Tomáš Kriššák

  • vyštudoval politické vedy v Banskej Bystrici, kde sa venoval vplyvu internetu a sociálnych médií na spoločnosť a politiku;
  • vo svojej profesionálnej kariére sa zameral na hľadanie praktických riešení ako spoločnosť odbremeniť od vplyvu falošných správ, nenávistných prejavov či toxického nacionalizmu;
  • v roku 2017 sa stal moderátorom iniciatívy #somtu, neskôr vyvíjal a viedol trenažér kritického myslenia Checkbot;
  • spolupodieľal sa na vzniku portálov Sebavedomé Slovensko a aktívne rozširuje personálne kapacity pre potreby informačnej bezpečnosti;
  • aktuálne sa zameriava na mentoring a konzultačné služby v oblasti informačnej bezpečnosti, a to primárne na platformách HOPE a DISI, kde pracuje na ďalších vzdelávacích projektoch zameraných na zvyšovanie informačnej bezpečnosti.

Podcast s Tomášom Kriššákom:

Problém je simplifikácia našej komunikácie a biznis model dominantných platforiem

Problém je simplifikácia našej komunikácie a biznis model dominantných platforiem

Keby sme mali do jednej vety zhrnúť odpoveď na otázku, aké spoločenské trendy a zmeny verejnej diskusie posilňuje dnešné online prostredie, bol by tou odpoveďou trend a problém simplifikácie komunikácie. Tá časť verejnosti, ktorá sa k informáciám dostáva cez digitálne technológie, venuje pozornosť krátkym a emočne nabitým informáciám. A tie ponúkajú len obmedzený a nedokonalý pohľad na aktuálne dianie. Zjednodušenia dopĺňajú rôzne nepravdy či účelová propaganda. Osoba, ktorá sa dlhodobo orientuje v realite len na základe tejto instantnej diéty informácií, prežíva zmätok, vykorenenie alebo nestálosť v hodnotovom ukotvení. To všetko predstavuje riziká, ktorým doteraz prakticky žiadna ľudská generácia nečelila.

Špecifické na tomto novom informačnom prostredí je zásadná zmena v procese distribúcie informácií. V posledných dvoch desaťročiach sa udiali zmeny, pre ktoré je dnes prakticky médium každý, kto sa rozhodne prispievať na hocakú interaktívnu komunikačnú platformu. Každý tak môže robiť za relatívne nízke náklady a možnosti vytvárania rôzneho obsahu sú nekonečné. Nik sa už ani nepozastavuje nad tým, že hocikto môže okamžite natáčať živé vysielanie odkiaľkoľvek, kde je signál. Pričom ide o technické riešenie, ktoré bolo v nedávnej minulosti dostupné iba úzko profesionalizovaným tímom novinárov, ktorí okrem potrebnej technológie disponovali aj vzdelaním, praxou a záväzkami k určitej miere etického správania.

Tento vývoj so sebou nesie dnes už celkom zjavné a preukázané závažné riziká a problémy. Zmenou je nielen rozšírenie možností produkovať a šíriť obsah, ale aj miera odvahy vstupovať do verejného priestoru s rôznymi postojmi a názormi, kde sa už ich šíriteľ ani nezamýšľa nad ich pravdivosťou alebo pridanou hodnotou pre spoločnosť. Neobmedzená dostupnosť a sloboda priniesli nebývalú mieru nezodpovednosti. Medzi riziká patrí aj zneužitie kognitívnych funkcií, normalizácia nenávistných prejavov, radikalizácia a polarizácia spoločnosti a rozpad kedysi pevnejšej sociálnej kohézie, to všetko v súvislosti s globálnym rozšírením technológií, ktorých korporátne domovy pôvodne tvrdili, že ich produkty svet prepoja novými, nebývalými spojeniami.

Nízka miera mediálnej gramotnosti a prirodzená schopnosť dôverovať sa u veľkej množiny ľudstva mieša do nebezpečnej zmesi, ktorá zvyšuje našu zraniteľnosť voči manipuláciám v online priestore. Tento stav problémov každoročne narastá a má istú dynamiku, ktorá sa podpísala pod vývoj našich dejín a smerovanie celého ľudstva. Zmeny môžeme vidieť na oboch brehoch Atlantiku, ale aj na iných „prepojených“ miestach našej planéty. Ekonomicky motivované podvody striedajú šarlatánstva a pseudoveda, korunu týmto manipuláciám dáva celý roj nových manipulátorov a populistov, ktorých ťaženie k moci nadobudlo rýchly spád po udalostiach v roku 2012.

Zmena paradigmy priniesla aj veľkú výzvu pre slobodu prejavu, je ňou nová sloboda dosahu, ktorá pred nástupom technológií sociálnych sietí neexistovala. Práve táto nová sloboda sa ukazuje byť hlavným zdrojom mutácie a poškodenia doteraz fungujúcej slobody prejavu, ktorá bola pre liberálnu demokraciu spojencom, nie rizikom. Sloboda dosahu nás posúva k úvahám, ako s touto novou slobodou narábať. Ako riešenie sa ponúkajú niektoré z najstarších stratégií, ktoré definovali pravidlá ľudskej komunikácie. Napríklad existencia reputácie si priam žiada, aby došlo k jej priamej implementácii zo strany technologických gigantov. Reputácia a reputačný systém moderovania slobody dosahu má potenciál vyriešiť jednu z najväčších otázok informačnej bezpečnosti. Penalizácia tých, ktorí slobodu zneužívajú, bola totiž funkčná a prítomná v každom období ľudskej civilizácie. A 21. storočie by nemalo byť výnimkou.

Ako úplne zrejmé sa dnes ukazuje, že zmiernenie dnešných negatívnych trendov si bude vyžadovať multivektorový prístup. Ciele nášho úsilia by nemali zabúdať na ideály a potenciál komunikačných technológií. Komunikácia by mala zlepšiť možnosti vecnej diskusie, pomôcť rozlišovať lož a manipuláciu od faktov, či rozširovanie poznania jej používateľov. Spoločnosť sa musí na tieto technologické zmeny adaptovať. Pomôcť by mohli dôsledne zamerané kurzy kritického myslenia a mediálnej gramotnosti. To je ale len malá časť riešenia tejto rovnice. Svoje musia vykonať aj národné štáty a sformovať novú zmysluplnú reguláciu médií pre 21. storočie a taktiež je potrebné, aby sa zmenil dizajn a princípy tvorby komunikačných technológií a ich platforiem. Informačné prostredie má slúžiť ideálu slobody prejavu, keď má každý občan zaručenú možnosť robiť informované rozhodnutie. Nie naopak, kedy sa z každého používateľa stane korisť manipulátorov či zdroj dát, ktoré sú nemilosrdne vydolované do posledného pocitu či túžby.